Posledne 2 roky sme si prechadzali (ja, moje deti, my ako rodina) situaciami, pri ktorych som mnohokrat bola na pokraji fyzickych sil a vlastnej existencie. Situaciami na prahu zivota a smrti.

A viete co dokaze byt horsie nez samotny fakt ze si prechadzate peklom a bojom o svoje prezitie?

Ten pocit, ze ste v tom uplne sama…

Ze nikto nevidi, nechape, ani neuzna vahu a silu toho, cim si prechadzate.

Kym mate dve zdrave ruky a nohy, jednoducho musite vstat a ist a postarat sa, aj ked Vase telo nevladze. Aj ked potrebujete lezat lebo Vas pri kazdom pohybe napina. Aj ked sa postavite len v navale adrenalinu z toho ze ste sama s 2 malymi detmi o ktore sa nik iny nepostara. Ani o Vas.

Toto nebola len nasa realita pred rokom a pol ked som tehotna odisla s dvomi malymi detmi z rozpadavajuceho sa domu.

Toto je realita mnohych zien-mam, po porode, v sestonedeli, v materstve… kedy musia siahnut na uplne dno svojich sil aby prezili.
Postarali sa.
Nestazovali sa a nezatazovali nikoho ineho,
kto ich permanentny boj o prezitie zbagetelizuje na povrchne a prazdne :
„ved to nie je take zle…“,
„ale ved ste zdravi..“,
„nic take hrozne sa nedeje,…“
“ kazda mama ma toho vela…“
A podobne…

Nie.

Nasa spolocnost je este stale prilis emocionalne otupena a nezrela na to aby realne pochopila a ucitila vahu toho, cim si zeny matky po porode aj neskor v materstve prechadzaju.

Priznat tu silu a narocnost by totiz znamenalo jedno – museli by uznat ze zena matka skutocne preziva tak narocnu situaciu ze potrebuje SKUTOČNÚ pomoc a podporu, (nie povrchne frazy, a lacne poucky z dvoch nacitanych knih, nie rychle docasne riesenia na zalepenie vlastneho pocitu „ved som pomohol..“,

nie fyzicku pritomnost bez skutocnej vedomej pritomnosti,

ale pocit ze niekto je tam skutocne s nou, pre nu vidi ju, vidi cim si prechadza a je tam snou, pre nu, drzi priestor v ktorom ONA MOZE… nachvilu vydychnut.

To je skutocna POD-PORA/ O-PORA/ PO-MOC A PO-SILA.
Ta ktora ju vidi a vnima a pomoze tak ako zena mama v tej chvili skutocne potrebuje…

a tym padom ….

Bagetelizovanie alebo uplna negacia narocnych chvil a tazkych pocitov ktore mama po porode v zivote s malymi detmi preziva a neschopnost ich uznat a povedat
—- „Vidim ze to mas narocne. Co potrebujes? Co by ti skutocne pomohlo?“ —
je ich vlastny obranny mechanizmus pred citlivostou, sucitom a vystupenim z ich vlastnej komfortnej zony…

Nehnevajte sa na druhych, ze Vam nedokazu pomoct a podporit Vas ako potrebujete.

Nehladajte sucit a pochopenie tam, kde nie je.

Necakajte pomoc tam, kde Vam dokola ukazuju, ze Vam pomoct nedokazu tak ako potrebujete …

Nekrvacajte tam, kde Vasu bolest a rany nikto nevidi alebo odvracia zrak od Vasej bolesti, aby nemusel prebudit svoju vlastnu.

Ako zena, matka, v hlbke Duse viete, ze nakoniec prebudite svoju vlastnu obrovsku silu aby ste tymito situaciami presli.

Obcas (castokrat) aj uplne sama.

Je lepsie byt sama (so svojimi detmi) a vidiet v pravde samu seba, nez v miestonosti plnej ludi ktori Vas nevidia a sypu sol tam kde by mali zastavovat krvacanie…

A prave preto vzniklo Magicke Sestonedelie.

Aby ziadna zena mama nemusela mat pocit, ze je v tomto narocnom prezivani sama.

Ze ju nikto nechape..
nevidi…
nevnima a neciti silu hlbku a intenzitu toho cim si prechadza…

Ake narocne situacie nam dokaze zivot priniest a my (mamy) sa proste musime postavit a fungovat kazdy den, postarat sa o seba, o babatko, o deti.

Ked sa nikto nepyta ci vladzeme.

Ked nikto nereaguje ked povieme ze nevladzeme a potrebujeme pomoc.

Ked sa citite tak sama a na pokraji svojich sil, ze neviete ako prezijete dalsi den…

Vtedy aj to male – „Co mozem pre seba urobit dnes, aby som sa citila lepsie (zajtra)?“
…ma ohromnu silu.

Podobne ako
„Co je to najmenej co mozem prave teraz pre seba urobit, aby som sa citila lepsie“?

Vas system, Vase vnutro tie odpovede pozna. A ked sa opytate a zacnete svojmu telu nacuvat, navedie Vas jemne tak, aby ste sa z toho chaosu a pretlaku nezblaznili.

Vasa vlastna vnutorna mudrost, Vam v takych chvilach ukazuje cestu a svieti ako majak von z tmy.

Prebudi Vasu intuiciu a doveru v seba a svoje sily.

Prehovori k Vam vase telo i Dusa ze to zvladnete.

Navedu Vas presne tam, kde potrebujete byt.

Aj k podpore, ktora Vam skutocne pomoze.

A ta podpora je castokrat nieco uplne ine nez sme si predstavovali.

Mozno prave to, ze citate tieto slova, nie je nahoda a je to Vasa odpoved na to, po akej podpore tuzite…

V laskavom a pokojnom priestore Magickeho Sestonedelia moze Vasa Materska Dusa najst rozne moznosti a nastroje podpory, ktore vznikali prave ako odpoved a liek na podobne kazdodenne prezivanie nie krasneho harmonickeho materstva ale kazdodenneho pekla z ktoreho musela zena-matka najst sama cestu von…

Koncom septembra začínajú nové Materské kruhy Pre všetky mamy, ktoré túžia po láskavej osobnej podpore a sile kruhu druhých žien, mám

Ak prežívaš náročné chvíle – napíš, daj o sebe vedieť.

Ver mi, že sa vždy nájde nejaký spôsob podpory, aj keby to bolo len „obyčajné“ ľudské zdieľanie toho čo cítiš a prežívaš a vedomie, že Ťa má kto vypočuť, bez súdenia, hodnotenia, bez očakávaní reciprocity, čisto s otvoreným srdcom a priestorom pre Dialóg sŕdc ….

Zostávame v spojení Duše drahé

Nezabúdaj Žena-Mama, už nikdy nemusíš byť úplne sama v tom, čím si práve prechádzaš.

S Láskou,
Barbora
Magické Šestonedelie

Láskavý a pokojný priestor podpory
pre Dušu Ženy-Mamy
magickesestonedelie.sk

8.8.2026Čo majú spoločné tehotenstvo, pôrod, šestonedelie, život s deťmi a cesta materstva… s Leviou Bránou?

To, že v nás prebúdzajú našu najväčšiu silu, o ktorej sme ani netušili, že ju v sebe máme…

Nie v ezoterickom nadnesenom zmysle.

Skutočnú hlbokú silu – silu žiť a prežiť každý deň najlepšie ako vieme.
Silu pozrieť sa do očí svojim najväčším strachom a tieňom.
Silu pracovať na sebe a rozpoznávať svoje vzorce a reakcie, aby sme svojim deťom nepredávali to, čo sme si v detstve prisahali, že robiť nikdy nebudeme…

Silu učiť sa a vzdelávať každým dňom, poznávať seba hlbšie, poznávať…
– čo som skutočne ja?,
– čo je vnútorné dieťa?,
– čo je trauma?
– ako funguje nervový systém?
– ako funguje naše telo a jeho automatizované naučené reakcie?
– kde začína moje skutočné dospelé zrelé „ja“ a kde v reakciách a myšlienkach stále žije malé ustrašené vydesené nemilované sklamané malé diaťa?
– kde reagujem ako rodič na svoje dieťa, a kde naopak ako dieťa na reakcie vlastných rodičov?
– skutočne nesiem váhu celého rodu?
– čo je transgeneračná trauma?
– Nestačí to celé len vyčistiť a zahodiť to, čo nám bolo dané a kráčať bez toho ďalej?
.
Nie, nestačí…
Znie to veľmi krásne a lákavo, že v tomto živote prelomíme generačné vzorce a nebudeme ich predávať ďalej svojim deťom, ale tak to nefunguje.

SME generácia rodičov, ktorá stojí na prahu dvoch tak odlišných svetov, kedy staré síce odchádza ale stále žije skrz nás a v našich bunkách.
Zároveň je tu už niečo nové, čo TÚŽI ŽIŤ UŽ INAK v našich deťoch…

Lenže na to, aby to mohlo žiť v našich deťoch, ich to musí niekto naučiť.

Naučiť ich to, čo NIKTO NIKDY NEUČIL NÁS.

Ako byť prítomný,
…počúvať,
…otvoriť srdce,
…byť tu pre ne v ťažkých momentoch,
…ako so svojim telom pracovať,
…zvládnuť veľké emócie, ako zdravo komunikovať,
…ako si nastaviť a držať svoje hranice,
…ako napraviť vzťah a udržiavať spojenie…
…ako sa zdravo starať o svoje telo…
….a mnoho mnoho ďalšieho, veď viete….

Ako rodičia máme toľko informácií, ktoré máme k dispozícii, kníh, terapeutických prístupov, skvelých odborníkov svetových na traumu, nervový systém, transgeneračné vzorce, telo, uvoľnujúce a upokojujúce techniky, vzťahovú väzbu a vývoj detí….

ČO VŠAK NEMÁME…
je častokrát práve to spojenie s našou minulosťou, predkami, rodinou, komunitou… také to zdravé úprimné otvorené spojenie aké si prajeme mať my s našimi deťmi (partnerom a rodinou, ktorú spolu tvoríme)
Dávame veľmi veľa do toho, aby KORUNA STROMU NAŠEJ RODINY bola krásna a prinášala ovocie,
zatiaľ čo v našich koreňoch a minulosti cítime niečo veľmi nestabilné a krehké…

A úprimne?

Kým sa na tie korene nepozrieme zblízka?

Nedovolíme si pozrieť sa do tých najväčších hlbín našej minulosti, detstva, rodiny, rodu a predkov?

Tá koruna nebude nikdy krásne bohato kvitnúť a prinášať zdravé ovocie a zdravé vzťahy nezaťažené minulosťou….

Levia Brána je silné portálové obdobie, opakujúce sa každý rok.

Ale Materstvo?

To je súvislý nepretržitý beh a sled udalostí a situácií, ktoré nám nedávajú prestávku.
Nekončia v určitý deň a hodinu.
Materstvo, rodičovstvo, život s našimi deťmi… je na celý život.
Nikdy nekončí, bez ohľadu na ich vek.
Keď sa raz staneme rodičmi, už nimi sme do každej bunky tela…
A naše telo to vie…
A podľa toho reaguje….

Čím viac si dovolíme vidieť tie situácie, ktoré nám život po narodení dieťaťa/detí prináša do života….
Čím viac sme ochotné nasledovať aj to ťažké a náročné, čo nám do života prišlo…
Poznať to, poznať seba, svoje skutočné pravé ja, ale aj všetky ďalšie ČASTI NÁS, ktoré v nás žijú ako reakcia na našu minulosť
a ktoré nám do nášho materstva(rodičovstva) a života budú prichádzať tak dlho, kým ich uvidíme, pochopíme, uchopíme, „skamarátime sa s nimi“, pochopíme ich prítomnosť v našom živote…

Až potom, môžeme tvoriť skutočné zdravé vzťahy, rodiny, a život s našimi deťmi….

A kedy začať, ak nie dnes?


Nepísala by som tieto riadky, keby som si tým čo by sa dalo nazvať „peklo života ženy-mamy“ sama neprešla…

Dnes viem, prečo som si tým musela prejsť…
Prečo som sa musela dostať na dno svojich síl…
Prečo som musela pri riešení siahnuť tak hlboko, že som mala pocit, že umriem…
Prečo žiadne terapie nefungovali tak ako som potrebovala….alebo fungovali na chvíľu, zalepili bolesť, pospájali pár nitiek… ale peklo v mojom vnútri aj živote stále neprechádzalo….

Prečo ma život musel dostať do takých vyhrotených situácií, ako odísť uprostred zimy tehotná s 2 malými deťmi (vtedy 3r a necelých 1,5r.) z rozpadávajúceho sa domu, od muža, do starého domu, kde som v celodenných nevoľnostiach musela chystať drevo, kúriť, a postarať sa o seba aj o deti, aj keď som nevládala stáť na nohách a v peňaženke som nemala ani 5eur…

Neviete si predstaviť vďačnosť ktorú DNES spätne za tieto momenty cítim.
Bolo to peklo?
Bolo…

Ale bolo to užitočné, potrebné a najmä tak nesmierne hlboké peklo a opustenie, ktorým som si musela prejsť…

…aby som našla svoj vlastný zdroj sily, ktorý sa opiera o moje skutočné ja, ktoré neuteká pred minulosťou, pred bolesťou ani pred ťažkými pocitmi…

…aby som dnes mohla stáť pred druhou ženou, mamou,
a dokázala vidieť a chápať intenzitu a hĺbku jej bolesti, trápenia,
ale aj neuveriteľnej sily, ktorú v sebe každá Duša má.

S pokorou k jedinečnosti každého príbehu, každej Duše, každej ceste Materstva…

Som tu pre Vás a tvorím tento most a nástroje hlbokej a láskavej podpory – Magické Šestonedelie, ktoré v sebe zosobňujú všetko, čo moja Materská Duša v náročných chvíľach potrebovala pre svoje upokojenie a neskôr pre svoje hlboké liečenie,
a s láskou Vám to posúvam….

Možno práve to, že práve teraz čítate tieto slová,
nie je náhoda a je to Vaša odpoveď na niečo, čo možno neviete pomenovať ale hlboko sa Vás to dotýka a volá …

Koncom septembra začína
CESTA LIEČENIA ŽENY-MATKY
9-mesačný cyklus uzatvorených kruhov pre ženy-mamy, ktoré túžia ísť do hĺbky všetkého čo sa im deje, čo im materstvo prináša a prinieslo do života…

Pozrieme sa priamo do očí svojim Tieňom i Svetlám.
Darom i výzvam našej Duše v tomto živote.
Naším koreňom i realite nášho fyzického tela a prítomnosti toho, čo zijeme.
Dary i najväčšie výzvy, ktoré vďaka materstvu žijeme…
….to všetko v spojení s naším vnútrom, telom, minulosťou i prítomnosťou…

Nebudeme len sedieť a rozprávať sa.
Budeme hľadať a osvetlovať súvislosti.
Budeme robiť hlbokú vnútornú prácu so svojím vnútrom, telom i Dušou, všetkými našimi časťami, rodom a rodinou, ktorú sme si do tohto života vybrali.

Budeme sa spájať vo svojich najväčších hĺbkach a po dobu 9 mesiacov zdieľať svoje vnímanie a prežívanie týchto tém….

Spolocne vytvorime kruh hlbokeho spojenia, podpory a liecenia svojej Materskej Duse.

Nebudeš v tom sama.

Budeme v tom spolu.

Pre intimnost kruhu je pocet miest obmedzeny pre 5 zien-mam